tag:blogger.com,1999:blog-261226712011-06-11T02:33:45.001-01:00Život je prekrásny a chudá krava ešte nie je gazela! Je jednoduché nechať sa oklamať svetom ... Nezabúdaj, že podstatné vidíme iba srdcom.Lienočkahttp://www.blogger.com/profile/08426203629932328045noreply@blogger.comBlogger51100tag:blogger.com,1999:blog-26122671.post-1158686464636742972006-09-19T15:36:00.000-01:002006-09-19T16:21:04.706-01:00Tak tu sedím. A netuším, čo ďalej. Ísť domov? No neviem. Ja už vôbec neviem. Nie som si istá. Takmer ničím. Vlastne jedným áno. Viem, čo už nechcem.<br /><br />Už nechcem počuť, že to bol môj nápad. Že ty si nechcel . . .<br />Tak odteraz môžeš chcieť. Môžeš si vybrať a rozhodnúť. Za oboch. Ja Ti to uľahčím. Poviem Ti rozhodné <strong>áno</strong> alebo rozhodné <strong>nie</strong>!<br /><br />Ak ešte niekedy niečo viem. Viem, že ma nájdeš. Keď budeš chcieť ...<br /><br />Vždy si ma vedel nájsť ... kde a ako!<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/26122671-115868646463674297?l=lienocka.blogspot.com' alt='' /></div>Lienočkahttp://www.blogger.com/profile/08426203629932328045noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-26122671.post-1147679598493965992006-05-15T06:44:00.000-01:002006-05-15T06:58:44.276-01:00.. teda po konci týžda - pre nás Slovákov. Pri myšlienke na to, že som sem mohla napísať po <span style="font-style: italic;">veľkom ende</span>, mi je mierne nevoľno.<br /><br />Tak, ako pri pomyslení na to, čo si mi povedal ...<br /><br />Tak, ako pri spomienke na to, čo si mi nepovedal ...<br /><br />Tak, ako pri myšlienke na to, čo som temer spravila ...<br /><br />A zachránila to len otázka - jedna otázka. Vravela som Ti, že detaily sú dôležité. Ty tvrdíš, že podstatné sú veľké veci. Ale život sa skladá práve z detailov. Myslíš, že sa dohodneme? Ešte v tomto živote? Verím, že áno.<br /><br />Ale veď vieš: stal si sa mojou súčasťou. S tebou som celá, bez Teba ani polovica.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/26122671-114767959849396599?l=lienocka.blogspot.com' alt='' /></div>Lienočkahttp://www.blogger.com/profile/08426203629932328045noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-26122671.post-1146113400188183982006-04-27T03:24:00.000-01:002006-04-27T03:50:00.196-01:00Ono, niektoré veci naozaj prichádzajú ľahko. O niektoré sa treba doslova a do písmena pobiť. A niektoré si prídu len tak. Aby urobili radosť.<br /><br />K Tvojmu ramenu som prišla ako slepé kura k zrnu. Ľahko. Pravda je taká, že sme sa tam prepracovali. Tréning. Vychovali sme sa navzájom. Kto by bol býval povedal, že pre seba, však? Oplatilo sa. A bolo také jednoduché. Také ... prirodzené? <br /><br />O pokoj v duši som sa musela pobiť. Doslova. To bolo vtedy naopak. Najprv všetko v poriadku, ale tí "brouci" si robili svoje. Ešteže som chodila na karate. Sa mi zišlo. <br /><br />Včerajšok prišiel sám. Ako som tak zavetrila jazz vo vzduchu a ty si mi ponúkol svoju košeľu. Prišlo to len tak. Nakoniec sme sa aj s tescotaškami zohrali. Hudbou, jazzom, objatím. Len tak - mimochodom. Skoro tak, ako hral ten bubeník. <br />Prirodzene. <br /><br />A teraz zaspávaš na stoličke a ja ešte stále cítim tvoju ruku na mojom ramene.<br />Prirodzene.<br /><br />A ja sa cítim rozšafne. Ako ten saxofonista.<br />Prirodzene.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/26122671-114611340018818398?l=lienocka.blogspot.com' alt='' /></div>Lienočkahttp://www.blogger.com/profile/08426203629932328045noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-26122671.post-1145050256939563312006-04-14T20:04:00.000-01:002006-04-14T21:22:30.213-01:00<span style="font-style:italic;">svet bude krásny a nebo modré.<br />Opri sa o mňa, zabudneš na to, <br />že občas býva na cestách blato. </span><br /> <br />Stupila som dnes do blata a kým som prišla domov, zabudla som na to. Len bledo-hnedá škvrna mi to pripomenula. Pripomenula Teba a to, že zabúdam. Začala som zabúdať. Na cesty a blato.<br /><br /><span style="font-style:italic;">Opri sa o mňa, to ozaj lieči,<br />hodíš za seba všetky zlé veci. </span><br /><br />Včera som vyhodila starý črepník, bezcenné fotografie a malomeštiacke predsudky. Ty si sa nedal.<br /><br /><span style="font-style:italic;">Počúvaj dobre, vravím ti vopred,<br />stále sa budeš môcť o mňa oprieť.</span><br /><br />Oprieť sa. Preniesť trochu váhy, zodpovednosti a starosti na druhého. Detinské a "nie moje". Je to také nesmelé, jemné a opatrné. Neemancipované. Nesamostatné.<br /><br />Proste skvelé ...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/26122671-114505025693956331?l=lienocka.blogspot.com' alt='' /></div>Lienočkahttp://www.blogger.com/profile/08426203629932328045noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-26122671.post-1145047083065824002006-04-14T19:13:00.000-01:002006-04-15T07:58:56.373-01:00Povedali naši Vašim, <br />aby prišli Vaši k našim.<br />Ak neprídu Vaši k našim,<br />tak neprídu naši k Vašim.<br /><br />Detská rýmovačka. Jednoduchá a ... a pravdivá. Aspoň v mojom prípade. Minimálne polovicu viny za vznik tohto blogu nesie <a href="http://terra-aprile.blogspot.com/">tento človek</a> (mimochodom, netuším, ako to robí, ale je skoro pri všetkom vážnejšom v mojom živote). A keďže ja nesiem polku viny na niektorých výčinoch druhej stránky, týmto považujem naše dlhy za vyrovnané ... . :D<br /><br />Aha a prečo tento blog? Ja neviem, zachcelo sa mi vlastného sveta. Ten spoločný pre všetkých je príliš sivý a ja mám rada aj modrú, aj zelenú, aj ružovú, aj sivú ... ale bodková je najlepšia.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/26122671-114504708306582400?l=lienocka.blogspot.com' alt='' /></div>Lienočkahttp://www.blogger.com/profile/08426203629932328045noreply@blogger.com9