Šialený lienkin svet

Život je prekrásny a chudá krava ešte nie je gazela! Je jednoduché nechať sa oklamať svetom ... Nezabúdaj, že podstatné vidíme iba srdcom.

štvrtok, apríla 27, 2006

Jazzofka a rozšafná Lienka

Ono, niektoré veci naozaj prichádzajú ľahko. O niektoré sa treba doslova a do písmena pobiť. A niektoré si prídu len tak. Aby urobili radosť.

K Tvojmu ramenu som prišla ako slepé kura k zrnu. Ľahko. Pravda je taká, že sme sa tam prepracovali. Tréning. Vychovali sme sa navzájom. Kto by bol býval povedal, že pre seba, však? Oplatilo sa. A bolo také jednoduché. Také ... prirodzené?

O pokoj v duši som sa musela pobiť. Doslova. To bolo vtedy naopak. Najprv všetko v poriadku, ale tí "brouci" si robili svoje. Ešteže som chodila na karate. Sa mi zišlo.

Včerajšok prišiel sám. Ako som tak zavetrila jazz vo vzduchu a ty si mi ponúkol svoju košeľu. Prišlo to len tak. Nakoniec sme sa aj s tescotaškami zohrali. Hudbou, jazzom, objatím. Len tak - mimochodom. Skoro tak, ako hral ten bubeník.
Prirodzene.

A teraz zaspávaš na stoličke a ja ešte stále cítim tvoju ruku na mojom ramene.
Prirodzene.

A ja sa cítim rozšafne. Ako ten saxofonista.
Prirodzene.

6 Comments:

Blogger germa said...

niečo mi to pripomenulo...

30. apríla 2006 o 16:39  
Blogger Marián Križovenský said...

Lienka - karatistka! To si musím dávať pozor na dvojzmyselné reči... :-)
Ale je to pekne napísané. Ako živé. Aj s tým rozšafným saxofonistom.

6. mája 2006 o 11:57  
Blogger Nick said...

Pekne rozsafne. Prirodzene ;)

10. mája 2006 o 13:03  
Anonymous Anonymný said...

Ďakujem, Bodočka, že si... veď takto to vyzerá, akoby si mi čítala z duše...

24. mája 2006 o 11:55  
Blogger Lienočka said...

Púpavočka moja,

šak to priatelia robia, nie? Aj keď sú od seba kilometre ďaleko. :D

24. mája 2006 o 13:12  
Anonymous Anonymný said...

:))
presne tak!

26. mája 2006 o 12:36  

Zverejnenie komentára

<< Home